Príbeh o tom, ako sa pripraviť na cestu do zahraničia za prácou, čo všetko je potrebné vybaviť, čo nezabudnúť skontrolovať a ako nezabudnúť na blízkych ,ale aj o tom, čo všetko môže človek objaviť pri obyčajom upratovaní. .
V sobotu dopoludnia som sa rozhodla, že budem upratovať. Mám jednu skrinku plnú letákov, faktúr a účteniek. Veď to poznáte, skrinka plná papierov. Keď mám chuť, tak ju príležitostne upratujem. V sobotu dopoludnia nadišla tá chvíľa.
Niekedy aj upratovanie prekvapí
Ako som tak triedila, vyhadzovala a odkladala, zrazu sa mi do rúk dostal môj dávno zabudnutý diárik. Len čo som ho chytila do rúk, zaplavila ma vlna nostalgie. Rýchlo som začala pozerať, čo som v ňom našla poznačené.
- jún – hľadanie práce. Ideálne by bolo vycestovať niekam do zahraničia
- jún – stále som nenašla žiadnu prácu, kde by som sa mohla zamestnať
- jún – našla som ideálnu prácu v zahraničí a poslala som životopis. Len aby sa skoro ozvali
- júl – tak si ma nevybrali. Moja ideálna práca v zahraničí sa nekoná. Čo budem robiť? Prečo si ma nevybrali? Som ozaj až taká zlá?
- júl – idem hľadať ďalej. Nesmiem sa vzdávať
- október – našla som vysnívanú prácu v zahraničí. V novembri nastupujem!!! HURÁ!!!!!!!
Ďalšie dni v diári boli počmárané a poškrtané všetkým, na čo by som pred nástupom do práce nemala zabudnúť. Keď som sa na to teraz pozrela, aj som sa začala smiať, ako som to mala všetko chaoticky zorganizované 😊 Veru, ani som nechápala, ako som to len tak, lietajúc medzi úradmi mohla stihnúť.
Občiansky preukaz
Prvú vec, ktorú som mala napísanú, bola kontrola platnosti občianskeho preukazu. Odkedy som nastúpila do práce v zahraničí, stále pracujem v krajine, ktorá je súčasťou EÚ, a tak nemusím kontrolovať, či mi stačí občiansky preukaz, alebo či potrebujem pas. Ale!!! V tej chvíli som vyskočila zo zeme, kde som si čítala diárik a začala som zúrivo hľadať občiansky preukaz. Kam som ho len dala?
Fúúúúú. Vydýchla som si, keď som ho našla v kabelke. A potom druhá jemná zástava srdca… do kedy je platný? Ešte rok. Ach! Vydýchla som si druhý raz. V tej chvíli som si uvedomila, že pri prvej ceste na Slovensko potrebujem vybaviť nový doklad. Lebo, tak akosi mám v hlave, že pri ceste do zahraničia musím mať občiansky preukaz platný minimálne 6 mesiacov. Občiansky preukaz Vlastne, dnes by som si vedela vybaviť nový občiansky preukaz aj v zahraničí. Dokonca môžem o jeho vydanie požiadať aj elektronicky. Len, je to komplikované. Potrebujem mať doklady, ktoré si zvyčajne do zahraničia nevezmem, a ešte to stojí aj ďalšie peniaze. https://www.mzv.sk/sk/web/sk/submission-application?eGovCode=OP
Doklady
Ďalšia vec, ktorú som mala v diáriku poznačenú boli doklady. Našťastie som ich veľa nepotrebovala. Stačila mi pracovná zmluva a certifikát. Ten som potrebovala na to, aby som ukázala, že mám kurz a skúsenosti v tom, čo budem v zahraničí robiť. Len pre istotu som zo všetkého urobila aj kópiu. https://www.upsvr.gov.sk/media/praca-v-zahranici.html?page_id=13212
Doklady, potvrdenia, tlačivá… Kto sa má v nich vyznať?
Zdravotné poistenie. To bola ďalšia položka, ktorú som vtedy potrebovala vybaviť. Bola som celá nadšená z toho, že som si elektronicky požiadala o vydanie európskeho preukazu zdravotného poistenia. Cítila som sa ako cestovateľka, hoci som ešte nevytiahla ani päty z domu 😊 Vravela som si: „Ale veď v zahraničí sa mi aj tak nič nestane. Veď som mladá. A keby aj náhodou, tak poistenie mám.“ Ach, s odstupom času si hovorím, aká som bola neskúsená a naivná. Ale o tom inokedy.
Posledný deň pred odchodom za prácou do zahraničia som v diáriku našla odkaz. Doklady v obale. Zamyslela som sa a spomenula som si. Pod diárikom som stále mala jeden euroobal, na ktorom bolo farebne napísané DOKLADY. V ňom boli všetky tlačivá, ktoré som pred cestou do zahraničia vypĺňala. Boli tam doklady pre zdravotnú aj sociálnu poisťovňu. Formuláre každého druhu.
A ešte základné nemecké frázy. Aby som aspoň niekedy rozumela, čo ľudia odo mňa chcú a aby som sa vedela na niečo opýtať.
Nakoniec z obalu vypadli aj staré fotky. Také, pre prípad, že stratím, alebo mi ukradnú občiansky preukaz. Tie mám niekde stále odložené. Do istoty.
Čo na záver ?
Nakoniec som sa znova vrátila k diáriku a začala som sa smiať. Deň pred nástupom do práce som mala napísané:
Nezabudnúť zobrať všetky potrebné osobné veci,doklady a tlačivá. Umyť si vlasy a pekne sa obliecť. NEZASPAŤ!!!! Nastaviť 4 budíky s odstupom 10 minút a posledný umiestniť čo najďalej od postele.
V ďalšom riadku som mala poznačené – nechať rodine kontakt na seba: telefónne číslo, mailovú adresu a adresu prechodného pobytu. K tomu mi maminka dopísala „NAHLÁSIŤ VŠETKY ZMENY!!!!! LEBO ŤA MÁME RADI 😊
Zabudnuté odkazy dokážu nielen prekvapiť, ale aj potešiť
Zatvorila som diárik a doupratovala skrinku. Stále som rozmýšľala nad tým, že prvá cesta do zahraničia za prácou znamená kopec vybavovačiek. Ale nikdy som svoje rozhodnutie pracovať v zahraničí neoľutovala.
Bruce Lee povedal: „Prípravou na zajtrajšok je tvrdá práca už dnes.“ Platí to aj pri ceste za prácou v zahraničí. A je úplne jedno, či bude doma, na Slovensku alebo bude práca v zahraničí.
Tak nám všetkým prajem, aby sme mali vždy dosť síl na to, aby sme sa na prácu dobre pripravili.
Katarína
POZRITE SI NAŠE NAJNOVŠIE PRACOVNÉ PONUKY