Už dávno sa múdrosť o jedle dostala do mojej hlavy a zo mňa sa postupom času stal človek, ktorý vyhľadáva dobré jedlá a miestne špeciality. Zároveň ale nemám rada predražené jedlá v noblesných reštauráciách. Tak vyhľadávam také, kde sa dá skombinovať dobré jedlo a primerané množstvo peňazí.
Príbeh o tom, ako sa dobre a lacno najesť
Aj keď to niekedy nie je jednoduché, vyberám si len tie jedlá, ktoré mi chutia. Aj pri práci v zahraničí. Možno práve preto, že si jedlo užívam, našli sme sa. pri praci v čechách takí traja kamaráti. A vytvorili sme si náš víkendový jedálenský rituál.
Počas týždňa jedlo v zásade neriešime. Každý z nás sa stravuje v jedálni, čo máme priamo v podniku alebo niekde v okolí. Tam sa stihneme cez obed najesť a zvyčajne je ponuka jedál celkom dobrá. Hoci, spoločne sme sa zhodli na tom, čomu sa snažíme vyhnúť. „Stále si spomínam v jedálni na UHO.“ Smeje sa jeden z nášho tria – Matúš.
Keď som to počula prvý raz, nechápavo som sa opýtala: „Na čo si spomínaš?“
„Ty nevieš čo je UHO?“ opýtal sa druhý kamarát, Jaro a na môj stále nechápavý výraz sa začal aj on srdečne smiať a dodal: „Univerzálna hnedá omáčka.“
Ešte nestihol dopovedať a už som ju mala pred očami 😊 Už sme sa smiali všetci traja a vedeli sme, že toto je spoločné jedlo, ktorému sa určite vyhýbame.
Náš víkendový jedálenský rituál začína v piatok spoločnou večerou a končí v nedeľu spoločným obedom. Ako vyzerajú naše gurmánske víkend?
Piatok si dáme oddychový a prípravný večer. Ani jeden z nás neholduje alkoholu, takže tieto večery sú pri bezalkoholovom pive, alebo pri pohári vína. Niekedy si kúpime hotové jedlo z potravín, ktoré len zohrejeme. Ponuka je bohatá a môžeme skúšať, čo komu z nás chutí a ako by sme jedlo mohli vylepšiť. V piatky sa zvyčajne dohodneme, kam sa v sobotu a nedeľu vyberieme na výlet, kto a čo bude variť, alebo do akej reštaurácie sa pôjdeme najesť.
Sobota je väčšinou výletný deň, takže po túre sa zvyčajne nechce nikomu z nás variť. Preto jeden z nás navrhne reštauráciu kam sa pôjdeme najesť. Na reštauráciu platia dve podmienky – mali by dobre variť a nemalo by to byť priveľmi drahé. A celkom sa nám aj darí. Cez víkendy sú otvorené nákupné centrá a v každom je nejaká čínska, ázijská, ale aj domáca kuchyňa. Tam chodíme vždy na istotu, že sa tam najeme, aj keď v poslednom čase sú aj tieto jedlá výrazne drahšie ako boli vlani. Rovnako obľúbené máme také malé domáce podniky. Reštaurácie zastrčené v bočných uličkách mimo centra. Niekedy ich objavíme náhodou a niekedy dostaneme tip od domácich. Varia skvelo. Domáca strava, často špeciálna len pre daný región.
Sem-tam sa nám podarí objaviť aj reštauráciu, ktorá funguje na obedovom alebo večernom menu, alebo vývarovne, ktoré ale majú otvorené aj cez víkendy. Nie je ich veľa, ale dá sa tam najesť lacno a rýchlo. A čo každý z nás pozná, sú reštaurácie, kde si jedlo vyberáme podľa vlastnej chuti. Taký samoobslužný bufet. Tam ale nemôžeme chodiť, keď sme veľmi hladní. Zvyčajne si vyberieme viac, ako vládzeme zjesť a ešte nás zarazí aj cena toho, čo všetko sme si na tanier naložili.
Nedeľa je deň, keď niekto z nás varí. Na toto jedlo sa tešíme celý týždeň. Každý z nás varí inak a vždy sa chceme tak trochu predviesť pred ostatnými, čo všetko sme na obed uvarili. Preto náš obed trvá niekedy hodinu. Alebo aj viac 😊A potom sa večer, zvyčajne úplne nezávisle na sebe a bez akejkoľvek dohody, stretneme v posilňovni alebo niekde pri behu či bicyklovaní, aby sme všetok nedeľný obed spracovali bez zbytočných kíl navyše.
A ak by ste chceli niečo z našich receptov vyskúšať aj vy, ponúkam dva recepty na prípravu.
Prvý recept rád pripravuje Jaroslav .
Najčastejšie v sobotu ráno pred túrou alebo pred ťažkou prácou. Nasýti nás to na celý deň a hovorí tomu
„Chlapské raňajky“
Na studenu panvicu nalejeme trošičku oleja a poukladáme naň tenké plátky slaninky na cele dno , na tenké krúžky nakrájanú cibuľu, kolieska klobásy, jeden pokrájaný feferón, alebo trošku sušené čili a na kolieska natenko nakrájanú papriku. Na takto pripravený základ vylejeme 1 konzervu fazule v paradajkovej omáčke na ktorú poukladáme na kúsky nakrájaný plesňový syr – Nivu, Gorgonzolu….. Ak nemáme, dáme iný aromatizovaný syr, najlepšie s modrou plesňou. Túto panvicu si môžem pripraviť aj deň dopredu a dať do chladničky .Ráno keď sa zobudíme dáme panvicu na sporák nastavíme si stredný ohrev na panvicu rozbijeme ešte 3-4 vajíčka ako na volské oko a ochutíme trošičku soľou a čiernym korením. Môžeme príkriť pokrievkou. NEMIEŠAME . Celú zmes ohrievame dovtedy, kým sa vajíčka na vrchu obvaria cca za 15-18 minút .Nastavte si časovač alebo budík aby vám to nezhorelo. NEMIEŠAME. Kým sa umyjeme a oblečieme raňajky sú hotové.
cibuľa,klobasa a paprika na panvici
cibuľa,syr,klobasa a paprika na panvici
cibuľa,syr,,vajíčko ,klobasa a paprika na panvici
Ďalšie jednoduché jedlo, ktoré si niekedy berieme sebou na túru alebo do práce a skvelo chutí aj na studeno .
Toto jedlo je Matúšovou špecialitou a vždy ho niečím vylepší.
„Mäso plnené sušeným ovocím“.
Na jeho prípravu potrebujeme bravčové plece ,krkovičku alebo stehno. Ideálne je, ak je vyššie, lebo do mäska potrebujeme urobiť nožom zárezy (alebo použijeme špikovaciu ihlicu). Mäso umyjeme a osušíme. Do mäsa urobíme zárezy, kam vložíme sušené slivky a marhule, ktoré sme pred tým sparili vriacou vodou a krátko nechali odstáť vo vode. Takto naplnené mäsko okoreníme tak, že zmiešame nakrájaný cesnak, soľ, čierne korenie a červenú papriku a natrieme celú kus mäsa. Okorenené mäso ešte natrieme horčicou, dáme do alobalu a odložíme do chladničky ideálne na celú noc, ale úplne postačí aj hodina. Po vybratí z chladničky dáme do plechu, nastavíme rúru na 180 stupňov a v alobale pečieme asi 1 hodinu a 15 minút. Po tomto čase alobal odoberieme a mäsko ešte asi 15 minút dopečieme. Vo vypnutej rúre necháme mäso ešte asi pol hodinu odpočinúť.
Ak máte tip na dobré jedlo, podeľte sa!
Dobrú chuť a veľa skvelých kulinárskych zážitkov praje
Katarína