Všetko, aj práca v zahraničí je spojená s príjemnými aj negatívnymi zážitkami. Má svoje výhody aj nevýhody, plusy aj mínusy. Rozhodnutie pracovať v zahraničí ovplyvňuje náš život a životy našich blízkych niekoľko rokov, možno aj celý život. Dôvodov na odchod za prácou do zahraničia je veľa, rovnako ako výhod aj nevýhod. Aké sú tie moje a mojich kamarátov?
Sobotné večery sú ten pravý čas na naše spoločné stretnutia. Do našej malej komunity Slovákov, čo pracujú v zahraničí nás patrí približne desať. Vždy vieme, kedy aj kde sa v sobotu stretneme a tí, ktorí majú čas a chuť, prídu. Túto sobotu sme sa stretli štyria – ja, Timea, Mária a Viktor. Práve dosť na to, aby sa každý dostal k slovu a aby sme sa dobre zabavili.
Asi po hodine diskusie o tom, ako sme strávili týždeň vyrukoval Viktor s otázkou: „Baby, a prečo ste sa vlastne rozhodli pracovať v zahraničí?“
Aké sú dôvody odchodu do zahraničia za prácou?
Na túto otázku som reagovala úplne spontánne: „Lebo som chcela pracovať v zahraničí. Bol to môj sen. Chcela som vyskúšať, aké to je žiť v krajine, kde ma nikto nepozná a byť odkázaná len sama na seba.“
Timea a Mária sa tvárili trochu zaskočené, takže štafetu prevzal Viktor. „Ja som sa rozviedol a deti si vzala manželka k sebe. Bol som na nervy. Odišiel som z práce a začal som piť. V poslednej chvíli ma zachránil brat, ktorý mi ponúkol prácu v zahraničí.“
Na to sa ozvala Mária. „Mňa prepustili z práce. Mala som vtedy približne 50 rokov a získať prácu v takom veku na Slovensku? Takmer nemožné. Tak som to skúsila v zahraničí a vyšlo to.“ Jemne sa na nás usmiala.
Už ostávala iba Timea. „Trochu sa hanbím povedať vám, prečo som odišla.“
Keď sme sa všetci na ňu pozreli, že či je v poriadku, ktosi z nás dodal: „Ak nechceš, tak nehovor.“
Prečo odísť do zahraničia?
To pohlo Timeu k tomu, aby povedala aspoň časť svojho príbehu. „Chodila som na strednú školu. Celkom vychytenú a bola som dobrá žiačka. Ale dostala som sa do zlej partie. Postupne som čoraz častejšie chodila poza školu a zaujímali ma iné veci ako vzdelanie a rodina. Až kým si raz rodičia so mnou sadli a dali mi na výber. Alebo sa spamätám, alebo sa presťahujem k tete do zahraničia. Tak som si vybrala zahraničie. Odišla som, aj keď som nemala ešte skončenú školu. Len aby som sa dostala čo najďalej od ľudí, ktorí ma sebou ťahali do priepasti. Dnes viem, že to bolo dobré rozhodnutie“
Tak takto sme Timeu nepoznali. Trochu nás zaskočila, ale Mária sa jej hneď aj opýtala: „A nechceš sa teraz vrátiť späť domov?“
Každý kto chce, nájde v práci v zahraničí svoje plusy
„Ani nie“ povedala Timea a pokračovala „zvykla som si. A to, že som v zahraničí, mi dáva určitú formu voľnosti. Po troch rokoch som sa zapísala na strednú školu a chcela by som ju tu, v zahraničí dokončiť.“ Potom sa ešte na chvíľu zamyslela a pokračovala: „Vlastne zahraničie mi prinieslo možnosť nového štartu. Naučila som sa odolávať pokušeniam a okrem toho som si našla nové záľuby. Začala som chodiť na futbal a už som aj v družstve. A keď sa niekedy vrátim späť na Slovensko, tak v mojom životopise bude práca v zahraničí len plusom.“ https://www.povolania.sk/info/praca-v-zahranici/praca-v-zahranici-vyhody-a-nevyhody/
Viktor takmer skočil Timei do reči. „Áno, áno. Na práci v zahraničí je perfektné to, že až keď som prišiel sem, dokázal som prekonať všetky traumy a depresie spojené s rozvodom. Už to tak nebolelo, ako keď som bol doma. Dokázal som sa od bývalej odstrihnúť a znova sa nadýchnuť. A hoci som sem prišiel pracovať ako opatrovateľ, našiel som si úplne inú prácu. Jednému bohatému majiteľovi podniku robím šoféra. Cestujem s ním aj do Holandska, Ameriky a iných krajín sveta. Mám taký kopec zážitkov, ako by som na Slovensku nikdy nemal.“ https://www.eures.sk/clanok_detail.php?id=1340
„Presne viem, o čom hovoríš. Aj ja som už vyskúšala viacero zamestnaní aj krajín, kde som pracovala. Bola som v Čechách, Holandsku, Rakúsku, Nemecku.“ Nadviazala som na Viktora. „Baví ma stretávať sa s cudzími ľuďmi a učiť sa nové jazyky. A hlavne ma baví cestovanie. A tu si ho užijem oveľa viac ako doma.“
Každá práca v zahraničí má svoje plusy aj mínusy
Nakoniec sa ozvala aj Mária. „Snažím sa na prácu v zahraničí dívať rovnako optimisticky ako vy. Len, asi mám už priveľa rokov.“ Povedala a pousmiala sa.
„Ale, niečo pozitívne určite nájdeš.“ Povzbudivo sa ozval Viktor. https://sita.sk/6-dovodov-preco-pracovat-v-zahranici-aspon-raz-a-zivot/
„No, je pravda, že okrem toho, že mám zase prácu a zarobím oveľa viac, ako by som zarobila doma, mám aj dobré skúsenosti. Spoznala som novú kuchyňu a naučila som sa variť niektoré zaujímavé jedlá. A hlavne, naučila som sa neskutočnej trpezlivosti. Pri starých ľuďoch sa to inak ani nedá. Ale tiež som sa naučila aj ovládať sa, čo mi dosť chýbalo.“ Potom sa zase na chvíľu odmlčala a dodala: „Ale aj tak je tu veľa vecí, ktoré mi chýbajú.“
V tej chvíli sme si všetci uvedomili, že každému z nás niečo alebo niekto chýba.
Práca v zahraničí má aj viaceré mínusy
„Najviac mi chýbajú deti. A teraz už aj moje malé vnúčatká. Som s nimi tak málo.“ Začala Mária. „Viem, že sa to dá aspoň čiastočne nahradiť videohovormi, ale nie je to to pravé. A chýbajú mi aj ľudia z dediny. Naše spoločné posedenia, tárania o ničom, kamaráti. Hm, ľudia. Tí mi chýbajú najviac.“
„Aj mne.“ Pridala som sa. „Hoci som chcela odísť, stále mi chýba rodina. Bratia, rodičia aj starí rodičia. Kamarátky z ulice aj zo školy. Dokonca mi chýba čarokrásna a komplikovaná slovenčina. Je to pre mňa zážitok, keď sa stretnem s ľuďmi, s ktorými sa môžem rozprávať slovensky.“ Usmievala som sa. „A napriek všetkým mojim túžbam a novým známostiam, niekedy sa v zahraničí cítim osamelo.“ https://heyfomo.cz/odjed-vyhody-a-nevyhody-zivota-v-zahranici
„Rodina chýba asi každému.“ Pridal sa Viktor.
„Mne ani veľmi nie.“ Skočila mu do reči Timea. „Dokonca ani kamaráti mi nechýbajú. Som rada, že som si našla iných.“ Skonštatovala a hneď aj pokračovala: „Čo mi však určite chýba, sú niektoré jedlá. Napríklad koložvárska kapusta, parené buchty, slivkové knedle, varený bôčik, domáca slaninka a jaterničky. Mňam.“
Človek je veľmi prispôsobivý tvor a dokáže prekonať veľa vecí
Všetci sme sa usmievali nad Timeou a už sa nám začali zbiehať slinky. Rýchlo sme zavolali čašníka a objednali sme si varené koleno. Aby sme mohli ešte rozprávať o jedle, aj o domove.
Viem, všetko má svoje plusy aj mínusy. A je dôležité, ako sa na veci pozeráme. Ja sa snažím hľadať dobré veci na všetkom, na čom sa dá. Ľahšie a veselšie sa mi tak žije. Preto nám všetkým prajem, aby sme všade kde sme, našli pokoj v duši.
Katarína