Príbeh o tom, že práca s ľuďmi dokáže mať milióny farieb
Moja prvá klientka v práci v zahraničí. V inzeráte bolo uvedené:
70 ročná energická pani so zlomeninou nohy. Vyžaduje primeranú opateru, spoločnosť a cvičenie.
Tak som sa doma pripravovala. Vyhrabala som všetky cviky z kurzu, návody ako dostať pacienta znova na nohy, našla som asi milión videí na internete, opakovala som si ako preväzovať, ošetrovať rany… Tešila som sa, ale mala som trochu aj obavy. Predsa len, prvá práca v zahraničí, nová práca, cudzí jazyk aj ľudia.
Cestou do práce v Holandska som sa v aute trochu ukľudnila a zabudla na svoje obavy pri rozprávaní pani Marty. A ani som sa nenazdala, stála som pred mojim novým domom. V tej chvíli som to cítila. Všetky emócie naraz. Strach, obavy, napätie, zvedavosť. Stála som pred dverami neschopná pohybu. Bola som naraz zelená, červená a biela. Pripravovala som si prvú vetu a hľadala všetky cudzie slovíčka.
Ani som nestačila položiť prst na zvonček, nadýchnuť sa, už sa otvorili dvere a tam…
Vo dverách stál fešný muž. Vysoký, šarmantný, s milým úsmevom. A pri ňom elegantná, navoňaná a upravená pani vo vozíčku. Pozrela na mňa prísnym pohľadom a kým som sa spamätala, ozvalo sa: „Ich bin frau Höre. Das ist mein Sohn Johan. Und Sie sind Katarina? Willkommen in meinem Haus!“ Znelo to tak panovačne, že som sa podvedome narovnala, zrazila podpätky a ruka sa mi pomaly dvíhala k čelu a chcela som zakričať: „Ja. Dankeschön! Ich bin bereit!“
Domček snov v zahraničí môže skrývať všelijakých ľudí
V poslednej chvíli som zastavila rozbehnutú ruku a pritisla ju na rúčku kufra. Nevedela som, či mám plakať, alebo sa smiať. Bola som pripravená na všetko, ale na „namejkapovanú generálku“ na vozíčku ozaj nie.
Keď som o mojom zoznámení sa s klientkou doma rozprávala kamarátke, opatrovateľke s viacročnými skúsenosťami, smiala sa. Povedala mi: „Buď rada. Ja som mala prvú pacientku so stareckou demenciou a každú hodinu som počúvala „Wo ist mein Pullover? Ich bin kalt.“ Predstav si, že to počúvaš dva týždne v kuse a stále na to odpovedáš. Išlo mi to dobre na nervy. Aj keď to inak bola veľmi milá pani.“
Práca s ľuďmi býva vždy namáhavá
Môj návrat ku „generálke“ bol celkom príjemný. Zvykla som si na to, že máme presný rozpis hodín čo kedy a ako robíme, čo je potrebné navariť a kedy cvičiť. Aj keď väčšinou som bola v pozícii vojaka, niekedy som sa aj ja musela stať veliacim dôstojníkom. Najmä pri cvičení, vstávaní a chodení. To bola námaha, ktorú stará pani síce vyžadovala od iných, ale sama veľmi nechcela priložiť nohu k dielu a chodiť. Aj som si poplakala, aj sa posťažovala kamarátkam. Ale mám s „mojou generálkou“ aj krásne zážitky. No o nich niekedy inokedy.
Aby som teda odpovedala na otázku v nadpise, či sa dá pripraviť na prácu so starými ľuďmi. Na to je len jedna odpoveď – nedá sa. Aj keď sa viem pripraviť na zdravotnícku pomoc, viem uvariť a upratať, viem podať lieky, nie je to príprava na osobnosť starého človeka. Najmä preto, lebo každý človek je iný a v starobe sa ešte viac prehlbujú naše dobré aj zlé vlastnosti. Hoci na jednej strane sú starí ľudia tvrdohlaví, zakorenení vo vlastných návykoch, na druhej strane prinášajú radosť, pochopenie a často aj neočakávané riešenia našich problémov. Vedia byť láskaví a pomôcť, ale aj dobre, niekedy do nepríčetnosti vytočiť.
Práca so starými, ale aj chorými a mladými ľuďmi je namáhavá a okrem fyzickej námahy vyžaduje aj spotrebu veľkého množstva emócií. Ale je to práca, ktorá má zmysel pre mňa, aj pre tých, ktorým venujem svoj čas a všetku svoju námahu. Treba sa do nej vrhnúť ako do lásky a rovnako sa treba ňou nechať pohltiť.
Samé krásne zážitky prajem nám všetkým!
Katarína
Zaujímala by vás práca opatrovateľky v Holandsku?
Pošlite nám svoje životopisy v anglickom jazyku s aktuálnou fotografiou na: info@epsk.sk
alebo vyplňte formulár na: Pozrieť sa
Váš
Europe Personal Service,
tel.: +421 948 544 336
e-mail: info@epsk.sk