Príbeh o tom, ako sa svetové problémy dotýkajú aj mňa osobne
Dnes u nás v podniku začali doručovať výpovede z práce.
Zatiaľ som ju nedostala, ale je len otázka času kedy prídem na rad aj ja.
Som vyučená krajčírka, nie najmladšia, a momentálne pracujem ako operátorka výroby vo firme na výrobu autosedačiek. Situácia v podniku ma dosť rozhodila a v hlave mám aspoň milión otázok.
A jednu, stále sa opakujúcu: „Prečo nás idu prepúšťať keď dopyt po nových autách stúpa každý mesiac???“
Automobilový priemysel ohrozuje čipová kríza
A hneď nasledovali ďalšie: „Kedy prídem na rad ja? Výpovedná lehota je síce 3 mesiace…
Ale čo bude so mnou, s nami, potom?“
Najprv som začala premýšľať, potom surfovať po nete. Veľmi som dúfala som, že nájdem nejaké dobré riešenie. No nič dobré neprichádzalo. Žiadne pracovné ponuky neboli pre mňa. Alebo, presnejšie, pracovné ponuky čo som našla, boli neperspektívne – za málo peňazí, mimo moju kvalifikáciu.
Dve noci som kvôli tomu nespala.
Až…
… inzerát: „Hľadáme opatrovateľku do Holandska. Ponúkaná mzda 2 000 € na mesiac. Požiadavky na zamestnanca – angličtina úroveň B1, minimálne 2 ročné skúsenosti s opatrovaním a absolvovaný opatrovateľský kurz.“
„Skvelé, báječné a perfektné!!!“ potešila som sa. S angličtinou problém nemám aj vďaka synovej nastávajúcej, ktorú si vyhliadol v Anglicku, keď tam pracoval. Keď som bola doma, tak som sa 6 rokov starala o starkú. Ostáva opatrovateľský kurz.
Asi po 20 sekundách surfovania po nete som zistila, že opatrovateľský kurz stojí približne cca 250 € a dokonca majú práve voľné termíny. A ani nemusím nikam cestovať, lebo ho robia aj v mojom meste.
Veľmi som sa tešila. Ani nasledujúce mesiace nakoniec nemusím ostať bez práce.
Čím dlhšie som nad tým rozmýšľala, tým viac sa mi páčil nápad začať novú prácu ako opatrovateľka. Definitívne som sa rozhodla po stretnutí so spolužiačkou, ktorá robí opatrovateľku už zopár rokov.
Je to jasné, Budem opatrovateľka.
Práca opatrovateľa/opatrovateľky v zahraničí má budúcnosť
Jazyk viem, aj si ho udržiavam vďaka synovej nastávajúcej, ktorú si vyhliadol v Anglicku, keď tam pracoval. Starých ľudí stále pribúda a mzda je tiež zaujímavá. A dorobiť si kurz? Žiaden problém.
Tak som sa rozhodla. Nebudem čakať na výpoveď a skúsim sa so zamestnávateľom dohodnúť. Z podniku by som mohla dostať odstupné a cez Úrad práce urobím opatrovateľský kurz zdarma cez RE-PAS. Medzi tým si nájdem nejakú dobrú personálnu agentúru, ktorá by mi mohla pomôcť. Aspoň s hľadaním práce. A potom, hor sa do sveta!
Celá vysmiata som stretla nešťastnú kolegyňu z práce, ktorá výpoveď z firmy už dostala. Keď som ju takú zmoknutú videla, jedným dychom som jej vysypala celý môj plán stať sa opatrovateľkou. Kým som rozprávala, videla som, ako sa jej v očiach zapaľujú iskričky nádeje a na konci môjho rozprávania povedala: „Idem do toho s tebou!“
Katarína
AK CHCETE VIAC INFORMÁCII KLIKNITE PROSIM SEM