fbpx

Chcete byť pravidelne informovaní?

Dostávajte aktuálne ponuky priamo k Vám do obývačky.

Minulý víkend som dostala šancu a môžem si prácu opatrovateľky v Holandsku vyskúšať na nečisto. V rodine máme tetu. Všetci ju voláme Babenka, lebo je v rodine najstaršia. Má takmer 90 rokov, ale stále je čiperná, veselá aj keď trochu zabúda. Stará sa o ňu jej dcéra, ktorá práve minulý víkend odišla do kúpeľov. To bola príležitosť pre mňa. Vyskúšam, aké to bude, starať sa o milého starého človeka.

Príbeh o tom, ako veľmi potrebná je pri práci opatrovateľky obrovská dávka trpezlivosti a tolerancie

Všetko som mala pripravené a vysnívané. V sobotu raňajky, potom si zahráme karty a uvaríme obed. Poobede naordinujem Babenke krátky oddych a potom sa prejdeme po ulici. Večera, správy a šup do postele. Bola som so svojim plánom spokojná. Ale každý z nás má svoj deň blbec. A ten môj prišiel práve v sobotu.

Ráno som Babenke pripravila raňajky a hups, tak trochu som teplým čajom oliala ju aj seba. Museli sme sa prezliecť. Ešte šťastie, že sme to obe vzali s humorom, veď aj tak sme si v ten deň chceli obliecť niečo iné, ako to, čo sme mali na sebe.

Hneď po raňajkách som vytiahla balíček kariet a pozvala Babenku na partiu obyčajnej detskej kartovej hry Tri hore. Babenka sa na mňa trochu divne pozrela a sadla si k stolu. Rozdala som karty a … Babenka sa stále usmievala a pozerala na balíček kariet pred ňou ako na zjavenie. Po hodine vysvetľovania pravidiel hry a skúšky udržať balíček karát v rukách som to vzdala. Bola som unavená a ani jedna z nás sa už necítila v pohode. Babenke zmizol úsmev na perách mňa začínala bolieť hlava.

 Zahrať si karty nemusí byť vždy tá pravá aktivita

žolikové karty v ruke

Žolikové karty v ruke

Tak som sa snažila pripraviť aspoň dobrý obed – Cézar šalát. Viacero druhov šalátiku, zeleninka, opečené mäsko, dresing. Keď som tanier so šalátom položila pred Babenku, divne sa na mňa pozrela a povedala: „Katuška, ale toto ja jesť nebudem.“ Odsunula tanier a čakala, kedy jej predložím niečo iné. Nič iné som ale pripravené nemala. Ostal len chlieb s maslom.

Po neslávnom obede som Babenku odviedla do izby a povedala jej, nech sa trochu vyspí, že potom sa pôjdeme na chvíľu poprechádzať. Celá šťastná som si vydýchla a keď som umyla riad, sadla som si do izby a začala surfovať po nete a písať si s priateľmi. Spamätala som sa až keď sa začalo stmievať. Rýchlo som vtrhla ku Babenke do izby a v očiach hrôza.

Izba bola prázdna!

Začala som Babenku hľadať. Najprv v dome, potom aj na ulici. Asi po hodine hľadania som na ulici stretla susedu, ktorá mierila k nám. „Dievča, kde si a čo to vystrájaš?“ smutne sa ma pýtala. Bola som už v takom strese, že som na ňu začala kričať: „Babenka sa stratila a ja ju nemôžem nájsť. Prosím, pomôžte mi ju hľadať.“ A hystericky som sa začala triasť.

Do sveta starých ľudí je potrebné vstúpiť. Ale ťažko ho je zmeniť

Babka si vyklada karty

Babka si vykladá karty

„Od obeda je Babenka u nás. Dali sme jej najesť to, čo má rada, posedela si na záhrade na slniečku a teraz pozerá správy. A TY si KDE? Už sme volali aj Babenkinej dcére a vravela, že na nedeľu zabezpečila opatrovateľku. Babenka prespí u nás. Môžeš ísť domov.“

V tej chvíli som zmrzla. „Tak vy ju predo mnou skrývate!“ začala som kričať ako zmyslov zbavená. „A ja sa o ňu strachujem. A ešte aj dcére voláte, že som nezvládala svoje povinnosti.“ Viac som už nepovedala, lebo našťastie sa suseda na mňa tak škaredo pozrela ,že som hneď stíchla „Spamätaj sa. Ak sa takto budeš starať o pacientov, nevydržíš v práci ani 10 minút.“ A odišla.

Na tento pohľad asi nikdy nezabudnem. Na druhý deň som sa išla všetkým ospravedlniť a celú nedeľu som strávila s Babenku a jej opatrovateľkou. Už som nemala žiadne svoje plány, čo a ako budeme robiť. Ale pozerala som, s akou trpezlivosťou, priateľstvom a pokorou pristupovala opatrovateľka k Babenke. Už som pochopila, že ak chcem byť opatrovateľka, nestačí mať absolvovaný kurz, perfektne naplánované veci podľa vlastných predstáv a ovládať cudzí jazyk.

Ak sa nad tým všetkým zamyslím, tak je jasné, že takýchto „maličkostí“ sa u klienta pritrafí milión. Niekedy je to iba slabšia znalosť jazyka keď klient niečo potrebuje a vy ste buď prepočuli alebo nerozumeli ,že o čo ide . Stačí nepochopenie, čo klient chce, nespravenie bežného úkonu čo ste mali urobiť ,hádka pre úplne bezvýznamnú vec, súhra náhod, zlý deň… Jedna vec, alebo séria drobností naskladaných ako koráliky na náhrdelníku ktoré sa kumulujú už dlhší čas .Keď  sa  to priebežne nevysvetlí  a ne od komunikuje dochádza po určitom čase k nahromadeniu problémov a k neprimeranej reakcii buď zo strany klienta alebo opatrovateľky . To väčšinou končí okamžitým ukončením pracovného pomeru  z jednej alebo druhej strany.

Na čo sa teda pripraviť?

Riešením je si pri nástupe do rodiny ujasniť práva a povinnosti najlepšie písomne ,spýtať sa na neobvyklé zvyky a maniere klienta . Je potrebné  predchádzať vyhroteným situáciám ,neprovokovať, niekedy si radšej zahryznúť do jazyka a nevybuchnúť. Treba si uvedomiť ,že ten starší človek  má viacero diagnóz a si to možno ani neuvedomuje že by sa takto nemal správať. Ak je to možné, všetky „strety“ je dobre prediskutovať a riešiť s pacientom alebo jeho rodinou. Ak to nepomôže je potrebné  zavčasu  kontaktovať agentúru  a vykonzultovať si to a nájsť primeraný spôsob ako zvládať takéto správanie a  ako takéto situácie do budúcna riešiť.

Čo na záver?

Dôležitá je nekonečná trpezlivosť, priateľstvo s príchuťou pravidiel a diplomacie a obrovská miera pokory. A ešte by sekla  jedna bútľavá vŕba kam sa dá ísť posťažovať keď si v koncoch.

Katarína

P.S.Ak vás zaujimajú ďalšie informacie kliknite sem alebo zavolajte nam na +421910833133