Keď chcete stráviť deň užitočne a keď pracujete v zahraničí alebo ste našli inzerát že hladam opatrovatelku pre seniora mali by ste si to plánovať a my máme niekoľko typov ako to spraviť efektívne.
Príbeh o tom, ako možno pripraviť denné aktivity pre klienta
Poučená z môjho neúspechu s Babenkou som bola pripravená na to, že spolu s pani, ktorú budem opatrovať, si pripravíme rozpis činností na každý deň. Tak naivne som si myslela, že budeme niekedy spolu variť, prechádzať sa, ostriháme kvety v záhrade. Ružové sny. Ako keď som sa chystala stráviť deň s Babenkou. Veru, veru. Bola som naivná a vôbec som netušila, ako funguje svet mimo môjho malého mestečka.
Len čo som si vybalila v mojom novom dome veci a začala rozmýšľať čo ďalej, ozvalo sa klopanie na dvere. Za nimi stál syn pani Höre, Joachim: „Už vás s mamou čakáme v kuchyni. Pridajte sa k nám, prosím.“ Bola som trochu prekvapená, ale ako vždy, myslela som len na samé pozitívne veci. Moja predstavivosť je nekonečná a tak som sa videla, ako v kuchyni pri stole na mňa čaká popoludňajšie občerstvenie a kávička a ako so mnou pani Höre a Joachim priateľsky debatujú o mojej ceste a skúsenostiach.
Pre všetkých, čo zabúdajú je zápisník ako pravá ruka
Čiastočne mal film v mojej hlave pravdu. V kuchyni pri stole ozaj sedela pani Höre s Joachimom. A tu sa to skončilo. Miesto občerstvenia a kávičky bolo na stole mnoho papierov, jeden zápisník a pero. „Toto je pripravené pre vás. Aby ste nezabudli na nič, čo vám nadiktujeme a na čom sa dohodneme.“ Povedal Joachim s úsmevom.
V tej chvíli, ako som si sadla k stolu na mňa obaja začali chrliť informácie. Cítila som sa, ako keby som stála vo fontáne, z ktorej na mňa padá v nekonečnom množstve ľadová voda. Bola som rada, že aspoň niečo z množstva pokynov a nariadení som si stihla zapísať či zapamätať.
„Každé ráno vstávam o 7,30. Presne!“ Začala pani Höre a hneď sa pripojil aj Joachim: „Raňajky sa podávajú o 8,00 v jedálni. K tomu si mama rada číta noviny.“
„Cvičiť s nohou potrebujem každý deň aspoň pol hodiny. Okrem toho každý druhý deň chodím plávať.“ Pokračovala pani Höre rázne.
„Každý štvrtok je potrebné ísť s mamou ku kaderníčke a raz za dva týždne na manikúru a pedikúru.“ Nadviazal Joachim.
„V stredu popoludní chodím do kaviarne s kamarátkami na dve hodiny. Budete ma tam voziť. Medzi tým budete chodiť nakupovať.“ „Presne podľa zoznamu.“ Zdôraznila.
A takto to pokračovalo najmenej dve hodiny. Hlava sa mi točila zo všetkých príkazov, rozkazov a nariadení. Z toho, čo má pani Höre rada, v ktoré dni a hodiny vykonáva ktoré aktivity, čo mám robiť a čomu s zásadne vyhnúť.
Keď som sa vrátila do izby, mala som zápisníka viac ako do polovice plný a bola som rada, že som si mohla aspoň na chvíľu oddýchnuť od pani Höre a jej syna.
Po pol hodine povaľovania sa na posteli som sa rozhodla, že si to musím ešte raz prečítať a poskladať do jednotlivých dní, aby som sa vedela pripraviť na ďalší deň. A tušila som, že to nebude jednoduché.
Pozrite sa čo máme pre vás nové
Takto vyzerá napríklad pondelok u pani Höre, mojej generálky.
- 8,00 budíček
- 8,30 raňajky
- 9,00 hodinová prechádzka (momentálne na vozíčku) v neďalekom parku
- 10,00 čítanie kníh/časopisov
- 11,30 obed
- Do 13,00 popoludňajší odpočinok
- 13,00 kávička s kamarátkami u pani Höre (často sa to zvrhlo na hranie kariet, niekedy aj o peniaze alebo o nejakú „atraktívnu“ stávku)
- 14,30 pol hodinové rozcvičovanie nohy, inak štandardné cvičenie
- Do 16,00 osobné voľno
- 16,00 pozeranie filmu/telenovely
- 17,30 večera
- 18,00 spoločná hodina (príprava jedálneho lístka na najbližšie dni, hranie spoločenských hier, a niekedy neskôr, keď sme sa už viac poznali, aj osobnejšie rozhovory o rodine)
- 19,00 rozhovor s rodinou (zvyčajne telefonicky)
- 19,30 večerné správy
- 20,00 večerný film
Medzi 21,00 a 21,30 večerná hygiena a spánok
Denný rozpis úloh dokáže pomôcť
V konečnom dôsledku sa aj tak všetky dni opakujú. Rozdiel je len v tom, čo pani Höre počas jednotlivých dní robí.
Po týždni disciplíny som si zvykla. Dni sú predvídateľné a ja viem, že ak budem presne dodržiavať denný režim, tak moja generálka bude spokojná. A vlastne som spokojná aj ja. Viem kedy mám voľno a kedy robím spoločnosť pani Höre. Keď som sa o pravidelnom režime rozprávala s kamarátom, povedal mi: „Buď rada. Pán, ktorého opatrujem, nechce robiť nič. Žiadnu aktivitu, ktorú mu vymyslím. A jeho starecká demencia je čím ďalej, tým horšia. A bol to taký milý pán…“
A čo som sa od generálky naučila?
- Dobré je mať rozplánovaný deň. Aj keď nemusí byť presne na minúty, mal by obsahovať aktivity rôzneho charakteru – pohybové, na jemnú motoriku, na pamäť.
- Aktivity by mali vychádzať z toho, čo klient robil rád počas svojho aktívneho života. Ak celý život nebehal, tak ho predsa k tomu nebudem nútiť na staré kolená 😊
- Na druhej strane, niekedy je potrebné klienta presvedčiť o prospešnosti aktivity. Ak sedí celý deň v kresle a pozerá televízor, je to dosť zlé riešenie.
- Spoločenský kontakt je dôležitý. S rodinou, kamarátmi (ak sú), alebo len tak, na ulici, so susedmi, v obchode.
Jednoducho, každý z nás, opatrovateľov by mal byť nielen opatrovateľ, ale aj psychológ a klientovi, o ktorého sa staráme, by mal vytvoriť pohodu a priateľskú atmosféru. Aj keď to takmer vždy býva veľmi náročné.
Tak nám želám len jedno, nedajme si zobrať úsmev ani v tých najťažších časoch.
Katarína
AK CHCETE VIAC INFORMÁCIÍ KLIKNITE PROSÍM SEM