fbpx

Chcete byť pravidelne informovaní?

Dostávajte aktuálne ponuky priamo k Vám do obývačky. Môžete tiež vyplniť náš rozšírený formulár.

Príbeh o tom, prečo absolvovať kurz pre opatrovateľov a opatrovateľky

Minulý týždeň som stretla spolužiačku zo základnej školy, len tak, na chodníku. Zastali sme a po otázke „Ako sa máš?“ nasledovala hneď druhá: „A, čo robíš?“

Ešte pred mesiacom by som ostala zaskočená a nevedela by som, čo odpovedať. Teraz som ale zistila, že už po prvom pobyte v zahraničí v spoločnosti frau Höre mám zážitkov na rozdávanie. Preto som povedala: „Robím opatrovateľku v Holandsku a som spokojná.“ Spolužiačka ostala trochu zarazená a potom sa opýtala: „A nebojíš sa? Ako to zvládaš?“

V práci opatrovateľa neexistujú rovnakí klienti

V tej chvíli som si spomenula na svoju prvú noc v „novom dome“. Keď som po privítaní vošla do domu a celý si ho pozrela, rozklepali sa mi nohy a do hlavy vbehla myšlienka: „Toto nezvládnem.“ Potom sa mi celú noc snívali hrôzostrašné sny a zobúdzala som s potom na čele. V sne som videla, ako sa pokúšam frau Höre postaviť na nohy. Chytala som ju za ruky a snažila sa vytiahnuť ju z kresla a postaviť ju. Nedarilo sa mi. Kreslo som zabudla zabrzdiť a vždy, keď som ju trochu, trošičku postavila, kreslo ušlo a frau Höre spadla a zlomila si aj druhú nohu.

Druhý sen bol veľmi podobný a mne sa síce podarilo postaviť frau Höre na nohy, ale v krížoch ma seklo tak hrozne, že som kreslo potrebovala ja a frau Höre sa musela starať o mňa aj o celý dom. Potom som už nezaspala.

Keď som to porozprávala spolužiačke, vyvalila na mňa oči a opýtala sa: „Ale čo bolo naozaj?“

Zasmiala som sa a porozprávala som jej, ako to v skutočnosti bolo. „Prvý deň bol náročný. Okrem toho, že som pripravovala jedlo, s frau Höre som cvičila, dvíhala a znovu ju usádzala do kresla, natierala a masírovala jej nohy aj chrbát. A dávala som si pozor, aby som neublížila ani jej, ani sebe. Nebolo to jednoduché, ale spoločnými silami sme deň prežili bez poranenia a dokonca sa frau Höre cítila o trošku lepšie ako deň pred tým.“

V spolužiačkiných očiach som videla obdiv aj otázku: „No ty nemáš zdravotnícku školu. Ako si to všetko zvládla?“

„Áno, to máš pravdu. Nemám. Ale predtým, ako som vycestovala do zahraničia, som absolvovala opatrovateľský kurz. Bola to síce podmienka nástupu do zamestnania, ale s prvými skúsenosťami v zahraničí oceňujem, že som ho absolvovala. Inak by som asi po prvom dni musela odísť s hanbou späť domov. Na kurze som sa naučila nielen to, ako sa starať o chorých, ale aj to, ako s nimi cvičiť, polohovať ich, zabezpečiť základnú hygienu, ako ošetriť základné zranenia, ako sa postarať o ležiaceho klienta, ako podať lieky a privolať pomoc, aj to, ako si dať pozor na seba, aby som sa nepreťažila a nemala problémy s chrbticou. A ešte asi milión ďalších vecí, ktoré mi v práci opatrovateľky pomáhajú.“

Opatrovateľský kurz mi dodal väčšiu istotu a poskytol mnohé rady ,návody a umožnil mi rekvalifikáciu na nové zamestnanie

Ešte chvíľu sme so spolužiačkou rozprávali a potom sme sa rozišli.

Záver? Všetkým, ktorí rozmýšľate, či kurz pre opatrovateľky áno alebo nie, z mojej skúsenosti rozhodne odporúčam. Naučila som sa na ňom len dobré veci, ktoré viem v práci opatrovateľky využiť.

Veľa šťastných zážitkov pri opatrovaní praje

Katarína